Práca (peniaze), bývanie, dovolenka, dopravný prostriedok, výzor (oblečenie, účes), vzdelanie (titul), technika 3. tisícročia (notebook, mobilný telefón), návšteva kaviarní, reštaurácii alebo barov,...
Zastavil som sa a skúsil som sa zamyslieť nad všetkými týmito pohnútkami života. Položil som si otázku? Je možné, aby som sa niekedy uspokojil s hmotnými vecami a bol šťastný? Ak budem mať perfektný telefón, budem s ním spokojný aspoň 5 rokov? Zrejme asi nie... Takto by som mohol pokračovať ďalej a ďalej s ostatnými vymoženosťami „šťastného“ života. Zistil som, že touto cestou sa predsa nemôžem stať „šťastným“. Nie je to začarovaný kruh? Áno, je to jeden veľký kolotoč, ktorý keď sa začne s vami krútiť, je len veľmi ťažké z neho zosadnúť.
V súčasnom svete, „dobré“ rovná sa pohodlnej ceste. Mať všetkého dosť, nemať pocit nedostatku, využiť všetky vymoženosti 21. storočia a uľahčiť si život ako to len ide, aj za cenu nášho zdravia. Sme sebeckí (vrátane mňa) a neuvedomujeme si, že naše konanie silno ovplyvňuje životy ďalších generácií. Radšej sa nechcem zamýšľať nad budúcnosťou, lebo by som bol negatívny.
Aká je moja teória, moje riešenie? Je to „jednoduché“, vystačiť si s tým, čo máme. Nemyslím tým, že sa máme prestať snažiť v živote. To v žiadnom prípade! Každý kto ma pozná vie, že snaženie v akomkoľvek slova zmysle si veľmi cením. Myslel som tým uspokojiť sa (uskromniť sa) s hmotnými vecami, zjednodušiť náš život. Obklopovať sa viacej ľuďmi, menej materiálom! Na život nepotrebujeme 10 párov topánok, žiť sa dá aj s dvomi pármi. Nechcem ísť do „extrému“, na život by nám teoreticky stačil aj jeden pár topánok). Naopak, mať v skrini vyše 10 párov topánok je takisto „extrém“ podľa môjho názoru.
Každý kto sa zaujíma o históriu, mi dá za pravdu, že honba za bohatstvom, majetkom či materializmom nám lepšiu budúcnosť neprinesie. Hodnoty ako súdržnosť, vernosť, lojálnosť, pokora, láska k druhým, skromnosť, štedrosť, fyzická pracovitosť sú skoro vymretými hodnotami. Momentálne som „šťastný“ človek, lebo žijem v krajine v ktorej sú tieto hodnoty ešte stále prioritami života miestnych ľudí. Mám okolo seba svojich „učiteľov“, ktorí mi dávajú lekciu „šťastného“ a jednoduchého života každý deň. Priznám sa vám, že niekedy mi je zo seba tak zle, že radšej nevychádzam von z mojej izby. Hanbím sa za to aký som náročný, pohodlný, lenivý a sebecký.
Zistenie, že niečo v našom živote nie je v poriadku, je prvý krok k tomu, že to chceme zmeniť. Zosadám z kolotoču a zjednodušujem si život, predsa v jednoduchosti je krása!
Prajem „šťastný“ a jednoduchý život!
