Jazero Inle (Mjanmarsko)

Autor: Erik Vojtas | 30.3.2017 o 6:59 | Karma článku: 8,55 | Prečítané:  3230x

Vždy keď sa mi naskytne viac dni voľna z práce, tak sa snažím vymyslieť niečo zaujímavé a obohatiť sa o nejaké cestovateľské skúsenosti. Nebolo to inak ani nedávno, keď som mal 4 dni voľna z práce.

Dlho som sa nevedel rozhodnúť kde sa vybrať. Po niekoľkých rozhovoroch s mojimi kolegami a prečítaní niekoľkých cestovateľských článkov som si vybral veľmi populárne miesto medzi cestovateľmi v Mjanmarsku – jazero Inle (Inle lake).

Keďže moji kolegovia majú niekoľko ročné skúsenosti v Mjanmarsku, oni boli tí, ktorí zostavili celý itinerár výletu. Na výlet sme sa vybrali v čase začiatku suchej sezónny. Táto časť roka patrí k najkrajším v roku (november, december).  Počasie je veľmi príjemné okolo 30 stupňov Celzia, žiadne zrážky, dokonca ani žiadne obláčiky na oblohe. Toto počasie zvyčajne trvá až do apríla. Šesť mesiacov bez zrážok s azúrovou oblohou. Už sa nečudujem prečo Mjanmarci šíria úsmev okolo seba po väčšinu času. Vo februári sa už začína znovu riadne otepľovať a všetko je tak suché, že na niektorých miestach si myslíte, že sneží z toľkého množstva prachu.

Výhoda toho keď žijete v Mjanmarsku respektíve v Mandalaj je tá, že skoro každý, kto tu žije vlastní motocykel. Áno, na výlet sme sa teda vybrali motocyklami. Vyrazili sme ráno o 7 hodine, dali sme si výborne mjanmarské raňajky, aby sme sa posilnili pred náročnou a miestami až nekonečnou cestou. Vzdialenosť medzi Mandalaj a Inle je „len“ okolo 250 km. Do Inle sme sa avšak dostali až o 6 hodine večer. Cesta nám trvala okolo 10 hodín s dvomi krátkymi prestávkami. Ak chcete v Inle ostať na noc, tak najlepšie miesto na ubytovanie je mesto Nyaungshwe. Väčšina ubytovacích a stravovacích zariadení sa nachádza práve v tomto meste. Prvý deň sme boli tak unavení, že sme sa nezmohli na viac ako len na spoločnú večeru. Napriek nesmiernej únave sme boli šťastní, že sme sa všetci bezpečne dostali do vytúženej destinácie.

Ráno na ďalší deň sme sa hneď po raňajkách vybrali na miesto, pre ktoré sme boli schopní stráviť 10 hodín na motocykli – jazero Inle. Prenajali sme si malú loďku pre štyroch ľudí. Cesta  smerom k jazeru Inle viedla riekou z mesta Nyaungshwe. Netrvalo dlho a zrazu sme sa ocitli na obrovskom, prekrásnom jazere, kde sme zotrvali celý deň. Videli sme život miestnych ľudí, ktorí tu žijú. Miestni ľudia sa tu živia všelijakými prácami. Rybolov je neoddeliteľná súčasť živobytia ľudí na jazere. Väčšinu turistov zaujme ručná  výroba zaujímavých produktov (zlato, striebro, cigary, oblečenie...). Mňa najviac prekvapili zeleninové plantáže na jazere. To bol naozaj zážitok vidieť! Tak ako po celom Mjanmarsku, tak aj tu sme našli Pagody. Cez obed sme sa zastavili v jednej z niekoľkých reštaurácii, jedlo bolo vynikajúce.

Okolo 4 hodine poobede sme sa vrátili späť do mesta Nyaungshwe. Veľa ľudí zostáva na jazere do západu slnka. My sme sa rozhodli, že si pôjdeme oddýchnuť, keďže sme stále pociťovali únavu z náročnej cesty. Ak sa mi podarí dostať do Inle ešte raz, západ slnka si určite nenechám ujsť. Slnko je náš zdroj energie, tak prečo ho neobdivovať, keď nám ponúka tie najkrajšie obrázky na svete?

Večer sme mali na pláne návštevu vinice. Nikdy som pred tým vo vinici nebol, tak som sa veľmi tešil. Väčšina turistov chodí do tejto vinice v čase západu slnka. My sme išli trošku skôr, aby sme sa vyhli veľkému počtu turistov. Súčasťou vinice bola krásna reštaurácia, kde servírovali miestne víno. Nie som odborník vo vinárskej sfére, ale myslím si, že už viem rozoznať kvalitné víno od nekvalitného. Musí sa priznať, že toto víno bolo najlepšie, aké som kedy degustoval. Neviem či to bolo spôsobené tou krásnou atmosférou spojenou so západom slnka, ktorá vo vinici panovala, alebo to víno bolo naozaj tak dobré.  Mal som len jeden pohár, takže opitý som zrejme nebol.

Na ďalší deň ráno sme sa vybrali na túru okolo Nyaungshwe. Túra nebola náročná, navštívili sme jaskyňu, kde sa miestni mnísi chodia modliť. Takisto sme sa prechádzali miestnymi dedinkami, ktoré sa nachádzajú v tejto oblasti. Obed nám servírovali v jednej z nich. Mali sme miestnu špecialitu Shan rezance (Shan noodles). Okrem hlavného jedla sme dostali avokádový šalát, ktorý chutil vynikajúco ako všetka zelenina a ovocie tu v Mjanmarsku. Dezert bolo mieste ovocie.  Večer sme sa vybrali do jednej z reštaurácie v Nyaungshwe.  S kolegami sme sa zhodli, že jedlo v tomto kraji je jedno z najlepších v Mjanmarsku.

Štvrtý deň nás čakala cesta späť do Mandalaj. Vyrazili sme opäť skoro ráno, aby sme sa vyhli horúčave a veľkému množstvu dopravných prostriedkov. Späť nám cesta trvala o čosi kratšie, tým že sme si vybrali inú cestu. Tento krát sme na motocykli strávili „len“ 8 hodín.

Napriek tomu, že sme domov do Mandalaj prišli zničení z „nekonečnej“ cesty, špinaví od prachu a spotení z toľkého sedenia na motocykli, hodnotím tento výlet ako jeden z najkrajších v Mjanmarsku. Videl som toho už celkom dosť v tejto krajine, ale oblasť Inle považujem za jednu z najkrajších.

Dosť bolo cestovania,  poďme sa s chuťou chytiť nejakej práce.

Pekný deň všetkým...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

My jediní máme Boha. Patrí iba nám a robí všetko, čo chceme

Slovenský Boh nám poslal slovenského Ježiša cez jeho slovenskú matku, aby nás chránil.

DOMOV

Mamojka: Ak niekto povie, že neviem, čo je prax, rozpráva nezmysly

Nový ústavný sudca má v Smere priateľov.

KOMENTÁRE

Rok 1995: Keď Mečiar zabával vtipmi na úrovni piatej cenovej skupiny

Slovensko preniklo medzi hokejovú elitu.


Už ste čítali?