Trojdňový výlet do Thajska – Chiang Rai a Chiang Mai

Autor: Erik Vojtas | 1.12.2016 o 6:28 | Karma článku: 5,06 | Prečítané:  259x

Prečo len tri dni a prečo Thajsko? Ak pracujete v Mjanmarsku a nie ste občanom Mjanmarska, tak pracovné víza dostanete „len“ na 70 dní. Ak chcete požiadať o nové víza, musíte vycestovať z krajiny a vrátiť sa späť. 

V Mjanmarsku som už vyše 3 mesiacov, takže som musel takúto cestu absolvovať. V Ázií som doposiaľ navštívil len 2 krajiny, jednou z nich bolo Thajsko. Do vtedy som navštívil len hlavné mesto, ktoré ako väčšina hlavných miest sa odlišujú od danej krajiny. Mal som chuť zažiť naozajstné Thajsko, tak som sa vybral do severnej časti Thajka – Chiang Rai a Chiang Mai.

Moja cesta začala v Mandalay. Nočným autobusom som vycestoval do Yangonu, odkiaľ som mal na ráno naplánovaný let do Bangkoku. Diaľkové autobusy v Mjanmarsku sú na veľmi dobre úrovni. Väčšinu cesty som prespal. V Bangkoku som prestúpil do lietadla smerom Chiang Rai. V Chiang Rai som strávil jednu noc a ráno som sa vybral do Chiang Mai. V Chiang Mai som strávil dve noci a priamym letom som sa vrátil do Mandalay.

Po príchode do Chiang Rai som si vzal taxík smerom k Bielemu chrámu (White temple), najpopulárnejšie miesto v Chiang Rai. Tento chrám je pomerne nový, bol otvorený v roku 1997. Priznám sa, že som v živote nevidel krajší chrám a to som už ich videl nespočetne veľa. Atmosféra okolo chrámu bola úžasná. Keďže som prišiel k chrámu tesne pred záverečnou, tak tam už nebol skoro nikto. Pobudol som pri chráme nejakú hodinku a potom som sa vybral ubytovať do hostela, ktorý sa nachádzal v centre mesta.  Po stmení som sa vybral do mesta pozrieť si Hodinovú vežu (Clock tower), ktorá bola krásne osvetlená a na nočný trh (Night Bazaar). Nočný trh na mňa zapôsobil veľmi príjemne. Nebol nejaký obrovský, ale nájdete tam všetko čo vám príde na rozum. Po pritom tam hrala príjemná thajská hudba a o jedle nemusím rozprávať. Thajská kuchyňa je populárna po celom svete. Po ceste naspäť do hostela som prechádzal ulicami, ktorých zdobili miestne reštaurácie a bary. Vyzerali veľmi útulne a myslím si, že stáli za to aby tam človek utratil nejaké tie thajské Bahty.

Ráno som sa miestnym autobusom presunul do Chiang Mai. Cesta trvala okolo 4,5 hodiny. Ak vám býva v autobusoch zle, tak by som vám odporúčal absolvovať túto cestu iným dopravným prostriedkom. Cesta bola samá serpentína a vodič autobusu išiel na doraz. Našťastie sa mi po bláznivých 4,5 hodinách podarilo dostať do Chiang Mai. Z autobusovej stanice som sa prešiel smerom k centru mesta, kde som mal rezervovaný hostel na dve noci.

Na poobedie som mal naplánovaný kurz varenia. Jedným z mojich mnohých snov je zdokonaliť sa vo varení. Chcel by som sa dostať aspoň na úroveň varenia mojej priateľky, alebo ju dokonca aj prekonať. Od kurzu som neočakával nič, keďže každý pokus o varenie môže moje kuchárske schopnosti len zdokonaliť. Ako sa hovorí, horšie to už byť nemôže... Na kurze sa stretla skupinka 6 ľudí: jeden pár z Nemecka, jedno dievča z USA, dve dievčatá z Hong-kongu a ja zo Slovenska. Varili sme okolo 6 jedál. Každý sme si mohli vybrať z jedálnička, čo sme chceli variť. Ja som si vybral tradičné thajské jedlá: Pad Thai nudle, polievka Tom Yum, Červené kari (moje najobľúbenejšie kari). Po navštívení miestneho trhu a nakúpení ingrediencií, sme sa presunuli do kuchyne a po pár hodinách som neveril vlastným chuťovým pohárikom, že som to bol ja, ktorý sa pričinil o tie kuchárske majstrovstvá.

Večer po kurze som sa ešte vybral na nočný trh (Nigh Bazaar) v Chiang Mai. Tento trh ma vôbec neočaril. Na moje pomery tam bolo veľa ľudí, nebola tam pešia zóna, autá prechádzali okolo stánkov a necítil som tam atmosféru čarovného nočného trhu ako v Chiang Rai.

Ďalší deň skoro ráno som mal rezervovanú poldennú túr so slonmi. Nerád vidím zvieratá v zajatí a v otroctve ľudí. Pred tým ako som si rezervoval túto túr, som si preštudoval a vyhľadal veľa informácií o slonoch, aby som vedel do čoho idem a aby som nepodporoval niečo čo nerobí dobre zvieratám. Výsledok bol taký, že som si našiel túr, kde sa so slonmi len zoznámite, nakŕmite ich (keď ich kŕmite treba povedať hlasné „BON, BON!“ aby otvorili ústa), spravíte si s nimi bahenný kúpeľ a potom sa osprchujete v sviežej rieke. Jazdenie na slonoch som vylúčil, lebo takýto tréning znamená pre slony veľa fyzického násilia. Poviem vám, že v živote som nevidel šťastnejšie zvieratá ako tých 6 slonov v tom kempe. Slony boli staré od 1,5 roka až po 72 rokov. Slony sa dokážu dožiť aj vyše 100 rokov. Neuveriteľné! Túto skúsenosť so slonmi považujem za najemotívnejšiu akú som so zvieratami doposiaľ zažil. Napriek tomu, že slony sú obrovského vzrastu, nemusíte sa ich báť. Ak nechcete prísť k úrazu, tak treba byť pokojný, v žiadnom prípade nebehajte okolo nich a nezdržiavajte sa za ich zadkom, lebo vás môžu nechcene zraniť.

Po emotívnom ráne som sa presunul späť do centra Chiang Mai. Prešiel som sa uličkami mesta natrafil som na niekoľko pagód. Stánky s jedlami a nápojmi boli na každom kroku. Je veľmi náročne prechádzať jednotlivými ulicami bez toho, aby ste sa nezastavili a nedopriali si čerstvé ovocie, zeleninu, džúsy alebo maškrty thajskej kuchyne.

Večer som mal už toho celkom dosť hlavne po emotívnej stránke, tak som sa vybral na izbu a v hosteli mi netradične robila spoločnosť knižka. Ďalší deň ráno som skoro vstal, aby som stihol krásne ranné slnko, ktoré ma dobíja po väčšinu dní tu v Ázii. Raňajky som si dal v jednej z čínskych reštaurácii, prešiel som sa centrom mesta a smeroval som na letisko. Mal som dosť času, tak som sa vybral pešo. Situáciu som trošku podcenil a cestu na letisko som si nepozrel poriadne. Vybral som sa opačným smerom. Po hodine aj pol chôdze som zistil, že idem opačným smerom. V duchu som si nadával ako môžem byť tak nepozorný a pomýliť si smer. Ako som sa chcel otočiť, tak sa pri mne pristavil starší pán na ešte staršom motocykli s károu. Spýtal sa ma, že kde idem. Ja som mu odpovedal, že smerujem na letisko. Ponúkol sa mi, že ma tam zoberie. Odložil káru na kraj cesty a ja som vysadol na jeho motocykel. Po polhodinovej ceste som bol na vytúženom letisku. Vďaka za takýchto ľudí na svete!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

To, čo predviedli Nemci a Taliani, je veľká hanba futbalu, tvrdil Hapal

Tréner národného tímu do 21 rokov Pavel Hapal bol plný emócií.

PLUS

Trinásť rokov trpí epilepsiou. Na Slovensku jej nedokázali pomôcť

Návšteva neurológa sa zmenila na sexuálne obťažovanie.

ŠPORT

Mladí Slováci skončili na ME v Poľsku

Z druhého miesta postúpilo Nemecko.


Už ste čítali?