Nie je to tak dávno, čo som sa stále cítil zaneprázdnený a na „nič“ som nemal čas. Môže to znieť čudne pre niektorých z vás. Mladý človek bez detí a záväzkov, a tak zaneprázdnený? Je to vôbec možné? Keď sa na to pozerám s odstupom času, tak mi je smiešne. Ťažko sa mi o tom píše, ale bolo to tak.
Čo sa vlastne stalo?
V minulosti som zvykol s „časom“ súperiť. Stále som robil niečo, alebo ak som náhodou nič nerobil, premýšľal som nad tým čo budem robiť. Trošku choré, čo poviete? Deň som mal naplánovaný od „A“ po „Z“. Chcel som z každého dňa vyťažiť maximum.
Nedajbože, že sa objavilo niečo, čo nebolo v mojich plánoch. To ste mali vidieť! V mojej hlave zasvietila kontrolka „hľadaj“. Hlava začala riešiť čo sa deje. Prehľadala denný rozvrh, nenašla nič. Skúsila nazrieť do histórie, a opäť nenašla nič. A čo bolo ďalej? Nepýtajte sa. Hovorí vám niečo anglický výraz „ a grumpy cat“? Tak som zvykol vyzerať, keď mi v hlave zasvietila spomínaná kontrolka. Teraz, sa na tom len smejem. :)
Teším sa, že ľudia sú vynaliezaví a stále sa snažia prísť na niečo nové. Súčasná doba je len toho dôkazom. Technológie tretieho tisícročia má už v domácnosti asi každý z nás. Máme mobilné prostriedky, mobilné telefóny, tablety, umývačky riadu, automatické práčky so sušičkou, robotické vysávače... Tieto prístroje sme si zadovážili, aby nám pomáhali, inak povedané, aby nám šetrili čas.
Jedného dňa som si položil otázku: „aký technologický vynález potrebujem, aby som mal dostatok času pre seba a svojich blízkych“? A viete s akou odpoveďou som prišiel? „Žiadny!“ Podľa môjho názoru neexistuje technologický vynález, ktorý by mi zaručil viac času. Naopak, väčšina z nich nám čas pohlcuje.
Od jedného momentu som začal čas vnímať odlišne, inak ako pred tým. Viete kedy to bolo? Bolo to približne po 25 rokoch môjho života. Skoro či neskoro? Na tom nezáleží. Ja som „šťastný“, že už žiadna kontrolka mi v hlave nemusí svietiť a nikto z mojich blízkych sa už nemusí pozerať na tu spomínanú „grumpy cat“. Momentálne sa teším z každého momentu a snažím sa robiť to, čo ma robí „šťastným“.
Ako som už spomenul v minulom príspevku, žijem v multikultúrnej krajine. Neviem či zo zvedavosti alebo z dôvodu, že žijem mimo domova, veľmi rád pozorujem ľudí. Všímam si hlavne ich správanie a ich vystupovanie na verejnosti. Čo zaujímavé som doposiaľ spozoroval? Niektorí ľudia dokážu žiť úplne nezávisle od tých dvoch nerovnomerne dlhých ručičkách na ciferníku. Obdivuhodné! Pre mňa, samozrejme. :)
Pekný deň!