„Šťastie“ – Začiatok „blogovania“

Autor: Erik Vojtas | 28.12.2015 o 15:51 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  77x

Prečo som môj blog nazval „Šťastie“? Myslím si, že už len to, že sme sa narodili je „šťastie“. Cesta, ktorou kráčame je „šťastie“. 

Zdravím všetkých čitateľov,

dlho som sa zamýšľal nad otázkou: Zverejniť či nezverejniť moje myšlienky a skúsenosti, ktoré som doposiaľ nadobudol? Nakoniec, tu je odpoveď.

Čo ma k tomu privádza? Je toho viac... Začal by som tým, že som šťastný človek a rád by som sa podelil so svojim „šťastím“...

Momentálne žijem vo Veľkej Británii. Je to už približne dva aj pol roka čo tu žijem aj s mojou priateľkou. Veľká Británia je multikultúrna krajina, o čom všetci vieme. Pred tým ako som sem prišiel som si nevedel predstaviť do akej veľkej miery. A čo je výhoda takejto krajiny? Nemusíte precestovať celý svet, aby ste sa naučili niečo viac aj o iných krajinách, kultúrach či náboženstvách.

Aký bol môj zámer odchodu do zahraničia? V prvom rade, som sa chcel zdokonaliť v anglickom jazyku. Tým, že som vyštudovaný učiteľ telesnej výchovy chcel som mať vedomosti z dvoch predmetov. Vybral som si teda anglický jazyk. Pre zaujímavosť, väčšina učiteľov má diplom z dvoch predmetov. V druhom rade, šport je môj život. Chcel som získať viac informácii a skúsenosti zo športového, učiteľského a trénerského prostredia. V treťom rade to bola zvedavosť a chuť zažiť a spoznať niečo nové, veď to veľa z vás pozná.

Jedným z mojich mnohých snov je sa zdokonaliť v písaní. Pravdupovediac, môj sen je vydať knihu. Viem, že som momentálne na míle od toho vzdialený. Z tohto dôvodu začínam písať blog – „Šťastie“ a pracovať na zlepšení.  

O čom budem písať? Bude to pestré. Už z môjho stručného životopisu, môžete tušiť, že to bude niečo zo športového, učiteľského, trénerského, cestovateľského, jazykového a skrátka každodenného prostredia.

Ako som už spomenul, chcem sa podeliť so svojimi vedomosťami, skúsenosťami a zážitkami. V žiadnom prípade vám tu nebudem dávať rady a písať ako by to malo byť a ako nemalo.

Prečo som môj blog nazval „Šťastie“? Myslím si, že už len to, že sme sa narodili je „šťastie“. Cesta, ktorou kráčame je „šťastie“. Mnoho krát sa to tak nemusí zdať. Ja sa ale snažím na to pozerať z tej „šťastnej“ strany a poviem vám, že sa mi to darí.

Čo od písania očakávam? Dúfam, že spoznám zaujímavých ľudí, dozviem sa niečo nového a posunie ma to opäť niekam inam. Viem, že mnoho ľudí ma oveľa viac skúsenosti, zážitkov a vedomostí. Teším sa z takýchto ľudí. Viem, že nepíšem nič nové, len píšem moje „šťastie“, s ktorým si podávam ruku každý deň. Budem rád ak čo i len jednému čitateľovi spríjemním deň alebo nebodaj mu moje riadky pomôžu k jeho „šťastiu“.  

Dostali ste sa až sem? Ďakujem vám a teším sa na to ako sa s vami podelím o ďalší „šťastný“ príspevok.

S pozdravom

Erik Vojtas

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Trpeli vojaci i rodičia. O šikane na vojenčine vedel aj Husák

Bitie opaskom, fackovanie, šliapanie na chrbát, ponižovanie. To bola realita Československej ľudovej armády.

KOMENTÁRE

A zasa sa musíme báť plotov, čo v nás vyrastú

Na obrazovkách denne vídame tupírovaný preparát pseudospasiteľa.

PLUS

Varenie v stredoveku? Kaviár prasatám, miesto vody víno

Páv chrlil oheň a mäsové guľky vyzerali ako pomaranče.


Už ste čítali?